Zostaň tu so mnou

Prečo stojí za pozornosť

Najznepokojivejšie tajomstvá niekedy neprichádzajú zo zamknutej pivnice ani z temného lesa. Niekedy sa objavia v okamihu, keď človek po dlhom čase dovolí niekomu priblížiť sa. Film Zostaň tu so mnou (v origináli Remain) vyrastá práve z tejto krehkej situácie. Príbeh lásky sa v ňom pomaly stretáva s pocitom, že nie všetko, čo vidíme, možno vysvetliť rozumom.

Dva tvorivé svety v jednom príbehu

M. Night Shyamalan má cit pre neistotu ukrytú v obyčajných miestach. Nicholas Sparks zase dlhodobo rozpráva o vzťahoch, strate a ľuďoch, ktorí sa napriek bolesti znovu učia veriť. Ich spoločný projekt preto nevyzerá ako náhodné spojenie mien na plagáte. Obaja autori vyšli z rovnakého námetu, pričom Sparks pripravil aj román a Shyamalan vlastný scenár. Film tak nie je iba mechanickým prepisom známej knihy na obrazovku.

Architekt Tate Gordon v podaní Jakea Gyllenhaala odchádza pracovať do prímorského mestečka. Je uzavretý do seba a jeho svet má jasné hranice. Stretnutie so ženou, ktorú hrá Phoebe Dynevor, tieto hranice narúša: najprv nežne, potom spôsobom, pri ktorom sa osobné túžby miešajú s nebezpečenstvom. Oficiálna synopsa sľubuje smrteľné tajomstvo, podrobnosti však zámerne necháva otvorené.

Romantika, ktorá si neverí

Na takomto type filmu je príťažlivé, že napätie nemusí prameniť iba z odhalenia poslednej scény. Môže sa rodiť z pohľadu, nedopovedanej vety alebo miesta, ktoré sa dvom ľuďom javí odlišne. Gyllenhaal je herec schopný vyjadriť vnútorný nepokoj aj bez veľkých gest; Dynevor môže byť protiváhou, ktorej zdanlivá blízkosť otvára viac otázok než odpovedí.

Shyamalan si k filmu prizval aj kameramana Adolpha Velosa a skladateľa Jamesa Newtona Howarda. Ich úlohou nie je iba ozdobiť mysteriózny príbeh. Obraz a hudba môžu rozhodnúť o tom, či divák pocíti prímorské mesto ako útočisko alebo ako priestor, z ktorého sa nedá uniknúť.

Čo môžeme čakať bez prezradenia pointy

Prvý oficiálny teaser naznačuje romantický príbeh s postupne čoraz zlovestnejším podtónom. Hodnotiť výsledný film podľa niekoľkých minút by bolo predčasné. Zaujímavejšia je otázka, či sa podarí prepojiť Sparksovu citlivosť so Shyamalanovým znepokojením tak, aby ani jedna zložka nebola iba zámienkou pre tú druhú. Ak áno, Zostaň tu so mnou by mohol byť filmom, pri ktorom sa najviac bojíme práve o to, na čom nám záleží.