Uvidíš všetko

Prečo stojí za pozornosť

Kamera pred dverami väzenia

Tridsaťštyri dní pred nástupom do väzenia dovolí Elizabeth Holmes filmárom vstúpiť do svojho súkromia. Už samotné pozvanie vyvoláva znepokojivú otázku: prečo niekto, koho verejnosť pozná z príbehu o podvode a prázdnych technologických sľuboch, chce mať nablízku kamery? Želá si vysvetliť vlastné rozhodnutia, alebo vytvoriť ďalší obraz seba samej? Dokument Uvidíš všetko nestojí iba na zvedavosti, čo sa nachádza za zatvorenými dverami. Zaujíma ho aj to, kto má moc rozhodovať, čo sa z takéhoto stretnutia nakoniec stane.

Nathan Fielder a umenie neistoty

Nathan Fielder je známy tvorbou, v ktorej hranica medzi inscenáciou, sociálnym experimentom a spontánnym správaním býva zámerne nejasná. Spolu s Lanceom Oppenheimom preto vytvára pre Holmes nezvyčajné prostredie. Pred kamerou už nevystupuje len bývalá podnikateľka, ale tiež človek, ktorý vie, že každé slovo môže byť súčasťou budúcej verejnej interpretácie. Dokumentárny film tu prestáva byť jednoduchým záznamom udalostí. Mení sa na rozhovor o tom, koľko pravdy človek odhalí, keď sa zároveň pokúša kontrolovať vlastný obraz.

Príbeh Theranosu nie je uzavretý titulok

Holmes sa stala symbolom ambície, ktorá prekročila hranice dôveryhodnosti. Spoločnosť Theranos sľubovala revolúciu v zdravotných testoch; namiesto nej prišla strata dôvery, súdny proces a trest odňatia slobody. Je jednoduché uzavrieť takýto príbeh jednou morálnou vetou. Zložitejšie je porozumieť tomu, prečo naň mnoho ľudí tak dlho pristupovalo. Charizma, optimistický jazyk a predstava technologického pokroku dokázali vytvoriť rozprávanie príťažlivejšie než nepríjemné otázky. Film môže práve v tomto bode položiť zrkadlo aj publiku.

Neistota ako dokumentárna metóda

Snímka vznikla v réžii Nathana Fieldera a Lancea Oppenheima a podľa oficiálnych podkladov A24 má približne 175 minút. Takáto dĺžka naznačuje, že tvorcovia nechcú príbeh odbiť sériou rýchlych odpovedí. Kto pozná prípad Theranosu z podcastov a dramatizácií, nájde tu iný typ zážitku: nie chronológiu firmy, ale pozorovanie človeka, ktorý zostáva aj po odsúdení tvorcom svojho verejného príbehu. Najzaujímavejšie môže byť to, čo kamera nedokáže spoľahlivo rozhodnúť. Občas je práve pochybnosť najpoctivejšou súčasťou dokumentárneho filmu.