Duna: Časť tretia

Prečo stojí za pozornosť

Získať moc je jednoduchšia časť príbehu. Ťažšie je prežiť jej dôsledky. Prvé dve Duny rozprávali o páde rodu Atreidov, o úteku do púšte a o zrode vodcu, v ktorého ľudia vložili svoje nádeje. Tretí film sa obracia na menej pohodlnú stranu tej istej legendy. Paul Atreides už nestojí pred otázkou, či sa môže stať vládcom. Musí sa vyrovnať s tým, čím sa jeho vláda stala.

Púšť si pamätá každé proroctvo

Na príbehoch o vyvolených nás často priťahuje predstava, že jeden človek dokáže zmeniť svet. Frank Herbert však vytvoril Dunu aj ako varovanie pred touto túžbou. Mýtus o spasiteľovi môže povzbudiť utláčaných; zároveň dokáže ospravedlniť násilie a zbaviť nasledovníkov zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Paul je preto fascinujúci hrdina práve tým, že sa pri ňom obdiv stále mieša s nepokojom. Vidí viac než ostatní, ale nie vždy dokáže uniknúť tomu, čo vidí.

Tretia časť posúva dej takmer o dve desaťročia. Tento časový odstup je zásadný. Sľuby revolúcie už dávno opustili horúcu chvíľu vzbury a zmenili sa na politický poriadok, ktorý musí niekto udržiavať. Na tróne nesedí mladík hľadajúci bezpečie pre svoju rodinu, ale panovník, ktorého činy zasahujú celé impérium. Film tak môže preskúmať jednu z najťažších otázok fantastiky: ak človek dokáže predvídať katastrofu, je tým menej vinný, keď sa jej aj tak nedokáže vyhnúť?

Paul a Chani: láska proti dejinám

Vzťah Paula a Chani bol už v predchádzajúcich filmoch viac než romantickou dejovou líniou. Chani predstavovala hlas človeka, ktorý odmieta zbožšťovať svojho blízkeho len preto, že to od neho žiadajú dejiny. Jej pochybnosti dávali Paulovmu vzostupu veľmi potrebnú protiváhu. Oficiálne predstavenie tretieho filmu naznačuje, že ich puto zostane stredobodom príbehu aj v čase, keď o Paulovom živote rozhodujú intrigy a záujmy celých planét.

V obsadení sa vracajú Timothée Chalamet a Zendaya, popri nich Jason Momoa, Florence Pugh, Rebecca Ferguson či Javier Bardem. Známe tváre však nie sú podstatné iba ako pripomienka predchádzajúcich dielov. Dôležité bude, aké miesto dostanú v príbehu, kde sa súkromné city neprestajne stretávajú s povinnosťou a mocou. Najsilnejšie okamihy Duny totiž často nevznikajú uprostred bojového hluku, ale v tichu medzi ľuďmi, ktorí už nevedia nájsť spoločnú reč.

Veľkoleposť, ktorá potrebuje aj ticho

Denis Villeneuve si v predchádzajúcich častiach získal divákov neobyčajným citom pre mierku. Jeho Arrakis nebola iba kulisou, ale miestom, kde každý pohyb v piesku pripomínal krehkosť človeka. Obrovské stavby, prázdne horizonty a výrazná práca so zvukom dokázali vytvoriť pocit, že sa pozeráme na dejiny, ktoré presahujú každého zo svojich účastníkov. Záver trilógie však nemusí byť najlepší vtedy, keď bude ešte väčší. Väčšiu silu môže mať, ak dovolí tejto monumentálnosti rozprávať o osamelosti.

Duna: Časť tretia preto nevyzerá iba ako ďalšie pokračovanie úspešnej sci-fi značky. Jej najzaujímavejší prísľub spočíva v možnosti doviesť príbeh mocného hrdinu na miesto, kde víťazstvo prestane byť jednoznačným šťastným koncom. Ak sa Villeneuveovi podarí spojiť veľké politické témy s bolesťou jednotlivých postáv, trilógia môže získať záver, ktorý nebude divákov iba ohurovať, ale bude v nich ešte dlho doznievať.