O filme
Paul Atreides sa medzi Fremenmi učí žiť podľa pravidiel Arrakisu a pripravuje sa na stret s Harkonnenovcami. Jeho rastúci vplyv však zasahuje aj do vzťahu s Chani a postupne mení osloboditeľský boj na nebezpečný náboženský príbeh. Pokračovanie Villeneuvovej Duny rozvíja veľkolepé sci-fi do tragickej úvahy o cene moci a o tom, ako ľahko sa z nádeje môže stať hrozba.
Prečo stojí za pozornosť
V púšti sa začína iný príbeh
Prvá Duna predstavila Paula Atreida ako mladého človeka, ktorého život rozdrvili veľké politické sily. Druhá ho nachádza v okamihu, keď sa môže začať podieľať na ich tvorbe. Medzi Fremenmi sa učí prežiť, bojovať a rozumieť prostrediu, ktoré pre jeho rodinu pôvodne znamenalo len ďalšie mocenské územie. Takýto vývoj by v jednoduchšom filme smeroval k triumfu. Villeneuve však postupne naznačuje, že cesta k víťazstvu môže mať omnoho temnejší koniec.
Chani ako hlas pochybnosti
Vzťah Paula a Chani je dôležitý nielen kvôli romantickej línii. Chani v podaní Zendaye prináša do príbehu pohľad človeka, ktorý nechce svojej budúcnosti podriadiť cudzie proroctvá. Tam, kde iní vidia vyvoleného, ona stále vidí konkrétneho človeka so slabosťami a rozhodnutiami. Jej postoj dodáva druhému filmu citové napätie a zároveň núti premýšľať o hranici medzi vierou a manipuláciou. Ako sa mení spoločnosť, keď začne od jedného človeka očakávať zázrak?
Moc sa meria aj tým, čo zničí
Duna: Časť druhá rozširuje svet o ďalšie konflikty, politické tábory a postavy. Vizuálna sila zostáva ohromujúca, no významnú rolu hrá aj rytmus, v akom sa Paul približuje k rozhodnutiam, pred ktorými sa kedysi bránil. Film nezjednodušuje vykúpenie na víťazstvo nad zlým nepriateľom. Ukazuje, že aj oprávnený hnev sa môže stať palivom pre nové násilie. V tom spočíva Herbertova trvalá aktuálnosť: najnebezpečnejšia býva niekedy legenda o človeku, ktorý vraj dokáže vyriešiť všetko.
Film, ktorý stojí za veľké plátno
Villeneuve a kameraman Greig Fraser posúvajú vizuálne rozprávanie do nových rozmerov. Púšť už nie je iba monumentálne pozadie, ale priestor, v ktorom sa politická moc pretavuje do fyzického pohybu. Hudba Hansa Zimmera robí z obradov aj bojov takmer hmatateľné udalosti. Opätovné uvedenie do kina ponúka možnosť vidieť snímku v prostredí, pre ktoré bola stvorená. Je to veľkofilm, ktorý sa neopiera iba o veľkosť obrazov, ale aj o nepríjemné otázky. A práve tie zostávajú v mysli dlho po poslednom zábere.
Komentáre divákov (0)
Ak chcete komentovať a hodnotiť film, prihláste sa.