Behemoth!

Prečo stojí za pozornosť

Ticho po poslednom tóne

Po rokoch koncertovania sa človek môže báť návratu domov viac než vystúpenia pred plnou sálou. Alex Serian, nadaný violončelista hraný Pedrom Pascalom, prežil dve desaťročia na cestách. Hudba bola jeho povolaním, identitou aj útočiskom pred otázkami, na ktoré nechcel odpovedať. Keď sa vracia do Los Angeles, zdanlivo obyčajný presun sa zmení na osobnú inventúru. Čo z človeka zostane, keď prestane hrať úlohu, v ktorej ho roky poznali všetci ostatní?

Rodina, ktorá stále hrá v pozadí

Tony Gilroy rozpráva príbeh umelca, ktorý vyrastal v tieni hudobne významnej rodiny a stále v sebe nosí nevyriešené vzťahy. Alex prichádza do Los Angeles aj preto, aby pracoval na filmovej hudbe a vysporiadal sa s tým, čo odkladal. Prirodzene sa tu stretávajú dva druhy tlaku: ten, ktorý na hudobníka kladie jeho vlastné nadanie, a ten, ktorý vyplýva z rodinných očakávaní. Oboje môže byť hnacou silou, ale aj bremenom. Zaujímavý je najmä rozpor medzi výnimočnou umeleckou disciplínou a úplne obyčajnou ľudskou neistotou.

Hudba nie ako kulisa, ale ako rozprávač

Gilroy, známy presným dramatickým rozprávaním, necháva hudbu vstupovať priamo do života hrdinu. Podľa festivalových podkladov pracuje film aj so spätnými pohľadmi do minulosti a pôvodnými skladbami, ktoré komentujú Alexovu cestu. To z Behemoth! robí viac než drámu o profesionálnom muzikantovi. Hudba môže vyjadriť veci, ktoré postavy nedokážu pomenovať, a vytvoriť most medzi úspechom na pódiu a prázdnotou mimo neho. V ansámbli účinkujú Olivia Wilde, Eva Victor či Hank Azaria, no zverejnené materiály stavajú do centra Pascalovu postavu.

Vrátiť sa znamená niečo zmeniť

Veľké filmové návraty sa zvyčajne spájajú s triumfom. V Behemoth! však návrat domov nemusí mať podobu víťazného finále. Skôr ide o bolestivé, ale potrebné stretnutie s vlastnou minulosťou. Pre divákov, ktorí majú radi charakterové drámy s hudobným motívom, to môže byť mimoriadne zaujímavá kombinácia. Niekedy totiž nie je najťažšie naučiť sa dokonale zahrať skladbu. Oveľa náročnejšie býva rozhodnúť, komu a prečo ju vlastne chceme hrať.