Viktoriánske psycho

Prečo stojí za pozornosť

V dokonalom dome sa o niektorých veciach nehovorí. Človek má vedieť, ktorým príborom začať, ako sedieť pri stole a kedy mlčať. Do takéhoto sveta prichádza Winifred Notty – mladá guvernantka, ktorá ovláda spoločenské spôsoby, no skrýva čosi, s čím si slušná domácnosť nebude vedieť poradiť. Viktoriánske psycho stavia na nádherne znepokojujúcej predstave: čo ak sa najväčšia hrozba neusadí za dverami domu, ale dostane vlastnú izbu, odporúčania a miesto pri večeri?

Keď sa zdvorilosť stane maskou

Príbeh sa odohráva v roku 1858 v gotickom sídle Ensor House. Winifred prichádza vzdelávať deti a naučiť ich pravidlá správneho správania. Jej úlohou je pestovať poriadok; ona sama však do domácnosti vnáša presný opak. Po príchode novej guvernantky totiž začínajú miznúť členovia personálu a majitelia domu postupne nadobúdajú podozrenie, že sa pod upraveným zovňajškom skrýva niečo znepokojivé.

To nie je iba osnova klasického príbehu o strašidelnom dome. Jeho najzaujímavejším prvkom je zrážka dvoch druhov násilia: toho, ktoré spoločnosť zakrýva pravidlami, a toho, ktoré sa už zakryť nedá. Viktoriánska spoločnosť kládla veľký dôraz na reputáciu, postavenie a poslušnosť. Guvernantka mala v bohatej domácnosti osobitné postavenie – dosť blízko rodine na to, aby poznala jej tajomstvá, no zároveň nie natoľko, aby do nej naozaj patrila. V takejto pozícii sa už samotné ticho môže zmeniť na nástroj moci.

Horor, ktorý sa pozerá na svet očami nebezpečnej ženy

Ústrednú postavu stvárňuje Maika Monroe, ktorú milovníci žánru poznajú aj z filmov Neutečieš a Longlegs. Režisér Zachary Wigon zveril scenár Virginii Feito, autorke rovnomennej románovej predlohy. Film preto nevychádza iba z osvedčených gotických kulís, ale z konkrétneho literárneho hlasu a jeho pohľadu na spoločenské pravidlá, ženskú rolu i svet uzavretých domácností.

Winifred nemusí byť postavou, s ktorou divák sympatizuje, aby ho zaujímala. Práve naopak: príťažlivosť podobných príbehov spočíva v nepríjemnej blízkosti k niekomu, kto vníma svet úplne inak. Čím pokojnejšie človek vyslovuje zdvorilé vety, tým znepokojivejšie môže pôsobiť myšlienka, že pri nich premýšľa nad niečím strašným. Film sa tak pohybuje na rozhraní psychologického hororu, satiry a temnej charakterovej štúdie.

Ensor House ako priestor, kde sa minulosť nedá zamknúť

Pri gotickom horore býva dom viac než miesto deja. Jeho chodby, dvere a zamknuté miestnosti môžu vyjadrovať to, čo sa rodina nechce dozvedieť o sebe samej. V prípade Ensor House sa k tomu pridáva zvláštny paradox: čím dôslednejšie domácnosť stráži svoje pravidlá, tým menej si uvedomuje, že skutočné nebezpečenstvo sa nemusí riadiť žiadnymi z nich. Aj preto má príbeh potenciál fungovať ako zlovestná hra so zdvorilosťou a spoločenskou pretvárkou.

Po boku Maiky Monroe účinkujú Ruth Wilson, Jason Isaacs a Thomasin McKenzie. Sú to osobnosti, pri ktorých sa môže stretnúť autorita, zraniteľnosť aj skrytá nedôvera, no výsledok nie je potrebné prezrádzať dopredu. Viktoriánske psycho si svoj účinok buduje predovšetkým otázkou, kto v dome naozaj rozhoduje o tom, čo je normálne.

Pre koho je tento návrat do 19. storočia

Diváci, ktorí od hororu chcú iba rýchle ľaknutia, môžu byť prekvapení tým, aký dôležitý je tu samotný nápad a prostredie. Námet osloví najmä fanúšikov gotickej atmosféry, psychologicky nevyspytateľných postáv a čierneho humoru. Zároveň nejde o nevinnú dobovú detektívku – temné témy a násilie patria k jeho podstate.

Na predstave príchodu novej guvernantky je najdesivejšie to, že začína úplne obyčajne. Otvoria sa dvere, niekto predstaví novú zamestnankyňu, zaznie zdvorilý pozdrav. Až neskôr môže prísť poznanie, že prvý dojem bol nebezpečnejší než všetky zámky na dome. Presne tento nepríjemný odstup medzi pekným povrchom a skutočnosťou dáva filmu jeho najvýraznejší prísľub.