Ebenezer: Vianočná koleda

Prečo stojí za pozornosť

Nie každý vianočný príbeh sa začína vôňou škorice, svetielkami v oknách a presvedčením, že svet je aspoň na chvíľu lepším miestom. Niekedy sa začína človekom, ktorý by najradšej všetky sviatky zrušil. Ebenezer Scrooge neznáša hlučné ulice, detské želania ani štedrosť, od ktorej nič nezíska. Zatvoril sa do vlastných účtovných kníh tak dôkladne, až sa preňho cudzie nešťastie stalo iba ďalšou položkou, ktorú netreba riešiť.

Keď sa vianočný duch mení na skutočného ducha

Ebenezer: Vianočná koleda vracia na plátno Charlesa Dickensa, ale namiesto pohodlného predvianočného pohladenia sľubuje aj nepríjemné otázky. Príbeh o skúposti a vykúpení je totiž v jadre oveľa temnejší, než si občas pripúšťame. Jeho hrdina nedostane druhú šancu vďaka milému rozhovoru. Musí sa pozrieť na svoj život zvonka, vidieť ľudí, ktorých zranil, a napokon prijať možnosť, že po ňom neostane nič okrem chladu, ktorý okolo seba šíril.

Režisér Ti West, známy prácou s napätím a hororovou atmosférou, má pre takúto látku prirodzene zaujímavé predpoklady. Dickensove prízraky nikdy neboli iba dekoráciou. Sú to poslovia pamäti a svedomia – niečo, pred čím sa nedá ujsť ani zatvorením dverí, ani majetkom. Upútavky naznačujú zimný Londýn, v ktorom sa svetlo sviečky ľahko stratí v tieni a kde návšteva zo záhrobia nevzbudzuje len dojatie, ale aj strach. Či sa podarí udržať rovnováhu medzi hrôzou a ľudskosťou, bude jedným z najzaujímavejších meradiel filmu.

Johnny Depp ako muž, ktorý zabudol žiť

V hlavnej úlohe sa objavuje Johnny Depp, herec schopný vytvárať postavy, ktoré človeka priťahujú a odpudzujú zároveň. Scrooge potrebuje presne túto dvojznačnosť. Nestačí, aby bol iba karikatúrou chamtivosti, na ktorú sa divák môže z bezpečnej vzdialenosti hnevať. Pod krutosťou by sme mali tušiť človeka, ktorý kedysi zrejme vedel milovať, dúfať a tešiť sa. A predovšetkým človeka, ktorý sa niekde cestou rozhodol, že je bezpečnejšie necítiť nič.

Okolo Deppa sa stretáva výrazné obsadenie. Ian McKellen vstupuje do príbehu ako Jacob Marley, dávny obchodný spoločník, ktorého osud predstavuje varovanie. Andrea Riseborough stvárňuje ducha minulých Vianoc, Tramell Tillman ducha súčasných a Rupert Grint Scroogeovho zamestnanca Boba Cratchita. Ich úlohy nie sú v známom príbehu iba jednotlivými zastávkami. Každá ukazuje inú podobu života, ktorú si Scrooge odoprel: spomienku na blízkosť, prítomnosť druhých či následky vlastných rozhodnutí.

Prečo nás Scrooge stále znepokojuje

Je ľahké povedať, že Vianočná koleda učí ľudí byť dobrými. Také jednoduché posolstvo by však nevysvetlilo, prečo sa k nej rozprávači opakovane vracajú už takmer dve storočia. Dickens pomenoval aj strach zo zlyhania, z chudoby, zo straty blízkych a z toho, že naše rozhodnutia zanechajú stopu, ktorú už nebude možné opraviť. Scrooge nevlastní iba veľa peňazí. Má aj veľa výhovoriek, prečo nemusí nič zmeniť. Práve v tom môže byť pre súčasného diváka nepríjemne známy.

Filmová novinka preto nemusí súťažiť s predchádzajúcimi adaptáciami v počte ozdôb alebo vernosti známych dialógov. Jej skutočnou výzvou bude ukázať, prečo je pre človeka tak ťažké priznať si, že premrhal čas. A zároveň nevzdať tú druhú, rovnako dôležitú polovicu príbehu: že aj keď máme za sebou veľa nesprávnych rozhodnutí, ešte stále môže záležať na tom nasledujúcom.

Pre koho je tento návrat do Londýna

Ak hľadáte výhradne jemnú rodinnú rozprávku, Westovo spracovanie môže podľa doterajších ukážok pôsobiť drsnejšie, než ste zvyknutí. Ak však máte radi gotickú atmosféru, výrazné herecké postavy a fantastické príbehy, ktoré sa neboja hovoriť o vine a smrti, Ebenezer má všetky predpoklady zaujať. Zostáva pritom v jadre vianočným rozprávaním – len pripomína, že cesta k svetlu niekedy vedie cez veľmi tmavú noc.