CoComelon vo filme

Prečo stojí za pozornosť

Pre dospelého je prvý deň v škôlke možno len ďalším dátumom v kalendári. Pre malé dieťa je to hranica medzi známym bezpečím a svetom, ktorý ešte nemá svoje pravidlá. Práve v takomto okamihu začína CoComelon vo filme. Známe postavičky z krátkych pesničkových videí sa presúvajú do celovečerného príbehu, ktorý môže byť pre mnohých divákov zároveň prvým stretnutím s veľkým kinoplátnom.

Malý plyšový medveď, veľká cesta

JJ prichádza do škôlky s obľúbeným medvedíkom Bobom. Keď hračka zmizne, chlapec sa spolu s Codym, CeCe a Ninou vydáva na cestu do čarovnej krajiny. Vládne jej princezná Harmony, ktorá zaviedla nečakaný zákaz spevu. Pre svet postavený na melódiách je to takmer nemožná podmienka. Hrdinovia tak nesú nielen úlohu nájsť strateného kamaráta, ale aj príležitosť ukázať, že hudba môže spájať a dodávať odvahu.

Na tejto zápletke je sympatická jednoduchosť. Deti poznajú strach zo straty obľúbenej veci aj neistotu z nového prostredia. Film tieto pocity nepretvára na veľkú dospelú tragédiu, ale na dobrodružstvo, ktoré možno prežiť spoločne. Ak si zachová citlivosť voči najmladšiemu publiku, môže byť témou aj rozhovor po návrate z kina.

Z krátkeho videa celovečerné rozprávanie

Najťažšou úlohou tvorcov bude rytmus. CoComelon si vybudoval obrovské publikum krátkymi, predvídateľnými pesničkami a opakovaním, ktoré pomáha deťom orientovať sa vo svete. Celovečerný film však potrebuje súvislú dramatickú cestu. Musí vedieť pracovať s napätím tak, aby nezaťažil najmenších divákov, a s humorom, ktorý nepôsobí ako nekonečná séria odpojených klipov.

Režisérkou je Kat Good. Oficiálne materiály hovoria o desiatich nových skladbách a hudobnom producentskom vedení Justina Trantera. V originálnom znení zaznejú okrem iných hlasy SZA, Nicholasa Houlta a Ikeho Barinholtza. Pre slovenské rodiny bude podstatné aj to, v akej jazykovej verzii sa film dostane do domácich kín; bez distribučného potvrdenia ju nemožno sľubovať.

Pre koho sa hodí

CoComelon vo filme sa obracia predovšetkým na predškolákov a ich rodičov. Nie je dôvod očakávať zložitú animovanú satiru; jeho silou by mohla byť zrozumiteľnosť a láskavá predstava, že odvaha nemusí znamenať neprítomnosť strachu. Niekedy znamená len prekročiť prah škôlky, chytiť niekoho za ruku a zistiť, že nové miesto už nie je také cudzie.